Je skoré ráno. Tma. Teplo, vyhriata posteľ a....budík. Vy sa z polospánku načiahnete po mobile a dôjde Vám, že sa do dvoch minút budete musieť pozbierať a postaviť na nohy. Pretočíte sa na druhý bok a nastavíte päť odkladov tak, že si po poslednom zazvonení ledva stihnete vyčistiť zuby počas behu na autobus. Alebo, ďalšie ráno s rovnakým začiatkom, ale vstanete hneď na prvé zazvonenie s neprekonateľnou nenávisťou k celému svetu. Alebo skrátka ani nezaregistrujete, že sa Vás nejaký budík snažil zobudiť.
Mohla by som Vám prestaviť jedenásť ďalších alternatív rovnakého problému. Ale čo tak ukázať jedenásť alternatívnych riešení? Ich dodržovaním si môžete spríjemniť muky spojené s ranným vstávaním.
Bonus – Ak Vás nič z toho nedonúti vyliezť včas z postele, staňte sa personálnym budíkom niekoho na kom Vám záleží. Odteraz bude osud Vášho blízkeho vo Vašich rukách, čo Vám ponúkne dostatočnú motiváciu k prebraniu.
Konkrétne u nás v AuJobe máme dva druhy vstávačov. Prvý si nastaví štyri budíky, vstane na piaty a preberie sa až v práci pri doobedňajšej káve. Druhý typ má trošku menej chaoticko-deštrukčné rána, a to aj vďaka používaniu niektorých rád spomenutých vyššie. Najviac nápomocné je nachystanie si vecí na ráno už večer, čo zahŕňa oblečenie, raňajky, obedy a desiate. Pre mnohé z nás je nastavenie si jedného budíka kľúčové k bezbolestnému preberaniu naproti iným kolegynkám, ktoré si tých budíkov nastavia veľa len pre to, aby si mohli pri každom zobudení povedať: „ešte mám čas.“ Tak či onak, vstať sa donútime vlastnými taktikami a nakoniec sa na čas všetky stretneme v office počas vymieňania si ospalých úsmevov. :)
A na záver, aby ste si nezúfali, že ste donútení vstávať prehnane skoro ráno, jeden z najslávnejších filozofov, Aristoteles, tvrdil, že najlepšie je vstať ešte pred svitaním. Tak si človek posilní zdravie a zdokonalí svoju dušu aj múdrosť.
Autor: Veronika Sláviková